Nikto nezotrie slzy tak dobre, ako ten, čo ich spôsobil.

Dnes som narazila na tento citát:

Nikto nezotrie slzy tak dobre, ako ten, čo ich spôsobil.

A musím povedať, že ma neskutočne nadchol. Stále v ňom hľadám akýsi skrytý význam.

Veď už je to raz tak, pokiaľ nás niekto sklame, tak si v danej chvíli želáme, aby sme toho človeka  nikdy viac nemuseli vidieť. Sme zničený a ubolený, pretože sme sklamaný. Sklamaný človekom, ktorému sme plne dôverovali, ktorému sme verili a on nás sklamal… Ako je možné pripustiť, aby osoba, ktorá naše slzy zapríčinila, ich mohla aj zotrieť ??? Ako sa to dá a dá sa to vôbec ? Alebo je to len ilúzia?

Ale čo taká mama??? Koľkokrát sklame dieťa svoju matku alebo celkovo rodičov a tí sú schopní to svojim deťom odpustiť. Práve preto, že sú to ich deti. Práve preto, že ich neskutočne milujú. Je toto láska?

Láska medzi mužom a ženou, kde je jeden ochotný tomu druhému čokoľvek odpustiť ? Aký by bol svet, keby to naozaj tak bolo? Lepší, krajší, pokojnejší? Alebo by si človek povedal, ach, nech urobím čokoľvek, on/ona mi to tak či tak odpustí… Je toto láska?

Ak nás niekto sklame, berme to ako lekciu od života a skúsme v tom nájsť niečo, čo nám to dalo, čo sa skrz toto sklamanie môžeme naučiť  a ako nás to môže posunúť ďalej.

Túto moju úvahu ukončím ďalším citátom, ktorý by nás mal tiež denne sprevádzať… Možno by bol svet hneď iný…

Pomstou šľachetného srdca je odpúšťať.

Muž a žena

Muž a žena ako pár, muž a žena ako zamestnávateľ a zamestnanec, muž a žena ako sused a susedka, muž a žena ako rodina, muž a žena ako nejaký známy. To všetko existuje a funguje. Ale čo muž a žena ako priatelia?

Existuje skutočné priateľstvo medzi mužom a ženou? Vraví sa- láska vychádza z priateľstva. No čo ak priateľstvo stroskotá práve na tom, že jeden z priateľov chce niečo viac? Aké priateľstvo môže medzi mužom a ženou fungovať?

Človek niekoho stretne. Ten niekto je zaujímavý, vyzerá dobre, dá sa s nim slušne porozprávať… Dohodnú si možno stretnutie, možno si len vymenia telefónne čísla a tak to začína. Nejaké to stretnutie, nemusí byť vôbec vo dvojici, druhé stretnutie, tretie, desiate… Dvaja ľudia, ktorí sa stretávajú, už sa poznajú, vymieňajú si názory, skúsenosti, zážitky. Všetko funguje, a to až do doby, keď si jeden povie alebo zistí, že z daného priateľstva vzišla láska. Je nám spolu super, tak prečo to neskúsiť ako pár? V tom lepšom prípade tak cítia obaja a všetko môže krásne skončiť. Iný príbeh je, pokiaľ sa zaľúbi len jedna strana. Čo ďalej? Zveriť svoje city tomu druhému a riskovať tak vybudované priateľstvo alebo žiť naďalej s pocitom, že je lepšie ak nikto nič nevie?

Pokiaľ má človek fungujúci vzťah, tak priateľov zrejme ani nehľadá a pokiaľ aj nejakých nájde, nikdy s nimi nestrávi toľko času, aby z toho vzišlo nejaké veľké priateľstvo, z ktorého by časom mohla vzísť láska. Veď má predsa partnera, s ktorým trávi všetok voľný čas a na ostatných tam veľa času a miesta niet.

Tak ako je to naozaj s priateľstvom medzi mužom a ženou? Môže ísť žena s mužom na večeru alebo do kina bez toho, aby jeden z nich nemal postranné úmysly?

Láska k zvieratám

Každý, kto má nejakého domáceho miláčika, mi dá zrejme za pravdu, že tento druh lásky sa nedá prirovnať k ničomu inému. Ja sama som mala psieho miláčika, dokonca dvoch. A viem, aký je to pocit, keď sa človek vráti domov a tam ho privíta psík s takou obrovskou radosťou, až si človek občas myslí, že to nie je možné. A to zakaždým. Je jedno, či ste preč 10 minút alebo celý deň. Po návrate je to vždy rovnaké. Môj malý psík by ma zakaždým najradšej z tej lásky „zožral„

Skúsenosti s inými zvieratami nemám, ale verím tomu, že každý domáci miláčik dáva svojmu pánovi neskutočne veľa lásky. Samozrejme, zakaždým je to možno iný druh lásky, ale každý, kto si nejaké domáce zvieratko zaobstará, má na to svoj dôvod.

Prečo je toľko ľudí, ktorí sa rozhodnú kúpiť si napríklad psa? Je to pocit samoty, radosti, smútku? Poznáte výrok : Pes- najlepší priateľ človeka… Veru je to tak, ten vás nikdy neprestane ľúbiť. Máte zlú náladu, nemáte čas, nechce sa vám? Je to úplne jedno, pretože ten k vám vždy príde a dokonca vo chvíľach, keď vám nie je najlepšie, je tu pre vás ešte viac. Práve preto, že zvieratá to vycítia. Vycítia, že niečo nie je v poriadku, že sa niečo deje, že je niečo ináč ako zvyčajne.

Nechcem to prirovnávať k ľudským priateľom, pretože pes vám nikdy nepovie milé slovo, predsa nevie rozprávať. Ale niekedy je prítomnosť zvieracieho priateľa možno viac ako milé slovo priateľa…

Prítulnosť zvierat… tí nám dávaju bez toho, aby si niečo žiadali späť. Zahŕňajú nás láskou, pozornosťou, a pritom nepovedia, dávam ti každý deň kúsok svojho srdiečka, daj mi tiež niečo. Im stačí miska nejakého papaníčka a sú spokojní, im stačí, že môžu byť pri nás a viac im nechýba…

Prvá láska

Ako prvú tému som si zvolila menej náročnú, a tou je prvá láska. Veď kto by ju nezažil?

Ja mám s prvou láskou zaujímavé skúsenosti. Bolo to ešte na základnej škole a  bola to skôr platonická láska ako čokoľvek iné. Dnes sa nad tým človek už len pousmeje, lebo je to tak dávno, že si občas pomyslím,  to snáď nie je ani pravda. Ale vtedy to bolo predsa trošku iné. Človek začne byť nervózny v blízkosti danej osoby, začne sa správať tak trošku ináč, dáva si pozor na to, čo povie. Dáva si pozor na to, kam ide. V nádeji, že danú osobu stretne, pretože vie, že na týchto miestach sa „on/ona„  pohybuje…

Z mojej prvej lásky nikdy nič nebolo, možno preto je spomienka na tú prvú lásku pekná.

Ale ako je to naozaj s prvou láskou? Aký vek je pre prvú lásku vhodný? A ako naozaj rozpoznáme, že je to láska? Čo detská láska? Aké skúsenosti máte vy s prvou láskou?

Je to nakoniec vždy len spomienka na to, čo bolo alebo môže prvá láska trvať večne?

Ja vo svojom okolí nepoznám nikoho, kto by to „ťahal„ s prvou láskou až do dnes. Ale verím tomu, že aj takéto páry tu určite sú, aj keď je ich možno pomenej.

A pamätáte sa vôbec ešte na svoju prvú lásku?

 

Pridávam Elán- Prvá láska, nech si každý zaspomína :))

 

Prvá láska 🙂

Láska

Blog, kde nájdete všetko o láske, vzťahoch a bežných veciach, ktoré človek denne rieši.

O láske nie len k ľuďom, ale aj o láske k prírode, k zvieratám, k veciam- či už hmotným alebo nehmotným…

O vzťahoch šťastných, ale aj tých smutných, partnerských, rodinných, o vzťahoch zakázaných…